|
|
|
|
|
|
 |
|
 |
 |
 |
 |
 |
 |
|
 |
Tip na výlet |  |
   |
Turistické zaujímavosti Liptova Bocianska dolina 16 km dlhá, na severnej strane Nízkych Tatier, s dvoma starými baníckymi obcami – Vyšnou a Nižnou Bocou. Zrubová drevená architektúra obytných domov, typické senníky, dobré lyžiarske terény, vleky, hotely. Dolinou prechádza cesta z Liptova na Horehronie, cez horské sedlo Čertovica (1238 m). Kvačianska dolina V Chočských vrchoch, jeden z najkrajších vápencových kaňonov na Slovensku. Spája, dva regióny, Oravu a Liptov. Množstvo kaskád a vodopádov. Uprostred je starý drevený mlyn, vzácna flóra a fauna. Neďaleko sa nachádzajú rázovité horské obce Huty, Malé a Veľké Borové s ľudovou architektúrou. Liptovská Mara Vodná nádrž na rieke Váh, pri meste Liptovský Mikuláš. Rozloha 21,6 km2, hĺbka 43 m. Významná rekreačná oblasť, východisko do pohorí Nízke a Západné Tatry, Chočské vrchy, ale aj k drevenému artikulárnemu kostolu v obci Svätý Kríž (12 km) Múzeum liptovskej dediny Sústredilo vzácne objekty ľudovej architektúry z obcí zatopených vodnou nádržou Liptovská Mara. V susednej obci Važec je zasa kvapľová Važecká jaskyňa. Hrebeň Nízkych Tatier V oblasti Chopka (2024 m) a Ďumbiera (2043 m), je najkrajšou časťou národného parku Nízke Tatry. Jednotlivé vrchy na hrebeni spája červenoznačkovaná turistická magistrála. V zime ponúkajú južné, ale najmä severné stráne dobrú lyžovačku. Vlkolínec Rezervácia ľudovej architektúry v mestskej časti Ružomberok, vo Veľkej Fatre, v nadmorskej výške 718 m. Vyše 40 pôvodných, zväčša obývaných dreveníc je ukážkou niekdajšej slovenskej horskej dediny. Je to živý skanzen na pôvodnom mieste. Neďaleko je lyžiarsko-turistické stredisko Máliné. Východná Obec ležiaca medzi Nízkymi a Západnými Tatrami. Každoročne, začiatkom júla, je dejiskom celoslovenského folklórneho festivalu, počas ktorého sa tu konajú aj výstavy ľudovoumeleckých výrobkov. V amfiteátri sú trvalo inštalované drevené plastiky od ľudových umelcov v životnej veľkosti. Likava Strážny hrad, tvoriaci centrum kráľovských majetkov a neskôr sídlo liptovskej stolice, dal postaviť magister Donč po r. 1335. Objekt, rozšírený o dolný hrad a neskorogotické paláce, po renesančnej prestavbe r. 1651 získal do vlastníctva Štefan Tököli. Vzápätí ako stúpenec Vešeléniho protihabsburského sprisahania ho však stratil. Hrad bol poškodený v r. 1670, pri dobývaní cisárskym vojskom, v kuruckých vojnách v r. 1707. Liptovský hrad Kráľovský pohraničný hrad, spomínaný r. 1262, bol spočiatku sídlom dvorských špánov a neskôr centrom samostatnej Liptovskej stolice. R. 1459 sa hradu násilím zmocnil novovymenovaný liptovský župan Peter Komorovský. Pre jeho účasť na vzbure proti vladárovi, r. 1474, dobylo hrad kráľovské vojsko, ktoré ho na príkaz Mateja Korvína znivočilo. Liptovský Mikuláš Hospodárske a kultúrne centrum regiónu s množstvom kultúrnych pamiatok: Župný dom, Múzeum Janka Kráľa, synagoga, Čierny orol, Galéria P.M. Bohúňa, Slovenské múzeum ochrany prírody, kostol sv. Mikuláša a klasicistický evanielický kostol. Liptovský Sv. Kríž Najväčší drevený kostol na Slovensku s pôdorysom kríža s dĺžkou až 43 m, postavili pôvodne v obci Paludza. Pri výstavbe prírodnej nádrže Liptovská Mara obec zatopili a kostol preniesli a postavili, v rokoch 1974 – 1982, pri obci Liptovský Svätý Kríž. Havránok Archeologická lokalita s rekonštruovanými objektmi keltskej kultúry |
  |
||
 |
 |
 |
|
 |
|
 |
 |
|
|
|
 |
 |
AB ART press vydavateľstvo a fotoagentúra |
 |
|