|
|
|
|
|
|
 |
|
 |
 |
 |
 |
 |
 |
|
 |
Turistika |  |
   |
V jarných, letných a jesenných dňoch vyhľadávajú dolinu peší turisti a skalolezci. Turisti si môžu vybrať z množstva značkovaných trás, ktoré vedú na okolité vrcholy (Ďumbier, Chopok, Kráľovú hoľu, Sinú, Bosý, Chabenec) do sediel (Poľany, Ilanovské, Javorie), alebo k Štefánikovej chate pod Ďumbierom. Horolezci a skalolezci si nájdu vhodné terény na Machnatom a iných skalných stenách, ktoré pre túto činnosť určila ochrana prírody. Prírodné krásy a vzácnosti Demänovská dolina je národnou prírodnou rezerváciu, v národnom parku Nízke Tatry, ktorý je rozlohou najväčší na Slovensku. Najväčším fenoménom územia sú krasové prírodné výtvory, ktoré možno obdivovať nielen na zemskom povrchu, ale aj v podzemných hlbinách. Práve tu, v podzemí, draví tok rieky Demänovky vytvoril zložitý a rozsiahly jaskynný systém. Z neho boli verejnosti sprístupnené len dve jaskyne Demänovská jaskyňa slobody a Demänovská ľadová jaskyňa. Turistické zaujímavosti doliny Demänovská jaskyňa slobody Objavili ju v r. 1921 Alois Král, Adam Mišura, Oto Hrabal a Jarmila Vránová. V r. 1924 sprístupnili okruh dlhý 2km. Má mimoriadne bohatú kvapľovú výzdobu a je najnavštevovanejšou jaskyňou na Slovensku. Demänovská ľadová jaskyňa Má štyri poschodia s celkovou dĺžkou 1,7 km z ktorej je verejnosti prístupný okruh dlhý 650km. Prvý opis jaskyne uverejnil Matej Bel už v roku 1723. Ďumbier Najvyšší vrch Nízkych Tatier (2 043m) smerom do Demänovskej doliny vytvára strmé žulové zrázy, žľaby a ľadovcové kotly. Chopok (2024m) Na jeho vrchol vedie lanovka z Demänovskej doliny aj z opačnej, južnej, Bystrianskej doliny. Ako vznikol názov strediska Jasná "Keď som prišiel po prvýkrát do Demänovskej doliny, privítala ma prekrásna panenská príroda, akú som nikdy predtým nevidel," spomína na svoje prvé stretnutie s týmto prekrásnym kútom Nízkych Tatier nestor slovenskej turistiky a jeden z hlavných iniciátorov výstavby strediska na severnej strane Chopku, Alojz Lutonský. "Vtedy sem chodievalo len veľmi málo ľudí. Cesta, ako ju poznáme dnes, sem neviedla, autobusy chodievali z Liptovského Mikuláša len po Demänovku a kto chcel ísť ďalej, musel ísť po svojich. Neskôr vtedajšia Podtatranská župa povolila výstavbu cesty k Demänovským jaskyniam. Priaznivejší vietor začal viať až po vojne. Naše sny z roku 1936, o lanovke na vrchol Chopka dostávali konkrétnu podobu. Stavba lanovky bola schválená už v roku 1945, ale do jej realizácie ešte pár mesiacov ubehlo. Potom sa však práce pomerne rýchlo rozbehli a hoci sme budovali lanovku v neľahkých terénnych a poveternostných podmienkach, dokázali sme prvý úsek lanovky, z Kolieska po Lukovú, uviesť do prevádzky za 18 mesiacov. Výstavba ďalšieho úseku z Lukovej na vrchol Chopka trvala o niečo dlhšie. Po výstavbe lanovky stavebný ruch v Demänovskej doline už neutíchol. Budovala sa cesta, zotavovňa ROH – dnešný Junior hotel B. Björson, neskôr pribudla nová moderná stavba Zotavovňa SNP a z provizórnych ubytovní robotníkov vznikol hotel Družba a populárne Tri domčeky." Toľko si na výstavbu lanovky na chopok, bez ktorej si dnes lyžovačku v Nízkych Tatrách už ani nevieme predstaviť, spomína Alojz Lutonský. Tento nestor slovenskej turistiky je aj autorom dnešného názvu Jasná, ktorý nahradil pôvodné pomenovanie Kvasničník. Z reportáže redaktora, Vladimíra Bártu, pre rozhlasovú reláciu Rádiovíkend. |
  |
||
 |
 |
 |
|
 |
|
 |
 |
|
|
|
 |
 |
AB ART press vydavateľstvo a fotoagentúra |
 |
|